• mudejarsevillaopt
  • barcelonaopt
  • alhambraopt
  • melillaopt
  • mezquitaopt
  • tarifaopt
  • teideopt
  • valenciaopt
  • Palacio Mudejar - Plaza de América - Parque María Luisa - Sevilla
  • Barcelona
  • Alhambra - Granada
  • Melilla
  • Mezquita - Córdoba
  • Tarifa - Cádiz
  • Teide - Islas Canarias
  • Valencia

Zákonodárna a súdna moc

 

Parlament nazývaný Cortes Generales predstavuje španielsky ľud. Podľa čl. 66 ods. 1 ústavy vykonáva zákonodarnú moc štátu, schvaľuje štátny rozpočet, kontroluje činnosť vlády a vykonáva všetky ostatné právomoci, ktoré mu zveruje ústava.

Cortes Generales sú nedotknuteľné a skladajú sa z dvoch komôr, a to:

  • Dolnej komory – Kongresu (Congreso de Diputados

    Predseda Kongresu: Jesús Posada (PP)

    Oficiálna stránka: www.congreso.es

  • Hornej komory – Senát (Senado

    Predseda Senatu -  Pío García Escudero (PP)

    Oficiálna stránka: www.senado.es

 

Komory nemajú rovnaké postavenie, politické prvenstvo patrí Kongresu. Spôsob voľby jednotlivých komôr je odlišný. Ústavná úprava neumožňuje, aby bola jedna osoba súčasne členom oboch komôr alebo členom zhromaždenia niektorého autonómneho spoločenstva a poslancom Kongresu (čl. 67 ods. 1 ústavy).

 

Senado (Senát)

senadoTvorí ho 266 členov volených na štyri roky v priamych voľbách v provinciách, z toho 89 žien a 58 členov vymenovaných parlamentmi autonómnych komunít. Nemá právo iniciovať zákony, môže ich však vetovať alebo dopĺňať.

Senát je podľa ústavnej charakteristiky obsiahnutej v čl. 69 ods. 1 komorou územnej reprezentácie. Členov Senátu môžeme rozdeli na dva typy z hľadiska ich pôvodu, napriek tomu disponujú rovnakými právami a výsadami.

Väčšiu skupinu tvorí 208 senátorov, ktorí sú priamo volení väčšinovým systémom aplikovaným na úrovni provinčných mnohočlenných volebných obvodov. V každej provincii podľa čl. 69 ods. 2 ústavy voliči volia podľa volebného zákona po štyroch senátoroch vo všeobecných, slobodných, rovných, priamych a tajných voľbách a to bez ohľadu na počet obyvateľov. V ostrovných provinciách (Baleárske ostrovy, Kanárske ostrovy) vytvára každý ostrov alebo skupina ostrovov, ktorá má Ostrovnú radu, jeden volebný obvod pre voľbu senátora. Veľkým ostrovom Gran Canaria, Mallorca, Tenerife pripadá po troch senátoroch. Nasledujúcim ostrovom alebo skupine ostrovov: Ibiza-Formentera, Menorca, Fuerteventura, Gomera, Hierro, Lanzarote a La Palma pripadá po jednom senátorovi. Každá z oblastí Ceuty a Melilly si volí dvoch senátorov. Skupina 208 senátorov je volená podľa typológie A. Lijpharta tzv. poloproporčným volebným systémom, konkrétne systémom limitovaného hlasovania. Limitované hlasovanie sa uskutočňuje v relatívne malých volebných obvodoch, kde má volič viac než jeden hlas, ale vždy menej ako je vo volebnom obvode mandátov. Senát známy ako komora teritoriálnej reprezentácie je volená týmto systémom. Voliči majú možnosť  udeliť tri hlasy pre individuálnych kandidátov, uvedených na listine v ich provincii. Tí štyria kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov sú zvolení. Na ostrovoch, kde sú len tri kreslá na volebný obvod, majú voliči len dva hlasy, zatiaľ čo v Ceute a Melille, každá s dvomi kreslami, má volič len jeden hlas. Priame voľby do Senátu sa uskutočnia v tom istom čase ako voľby do Kongresu. Zvyšná časť členov Senátu (56 členov) je volená nepriamo, prostredníctvom parlamentov autonómnych oblastí, ktorým sa pridelia kreslá v Senáte podľa počtu obyvateľov žijúcich na ich území. Podľa čl. 69 ods. 5 ústavy autonómne oblasti menujú po jednom senátorovi a po jednom ďalšom za každý milión obyvateľov na svojom území. Rozdelenie kresiel medzi strany v každej z autonómnych oblastí súvisí s deľbou kresiel v posledných regionálnych voľbách v každej autonómnej oblasti. Toto spôsobuje zmeny v zložení Senátu počas funkčného obdobia, pretože regionálne voľby v každej autonómnej oblasti sa uskutočňujú v inom čase. Menovať členov Senátu je právom autonómneho parlamentu alebo autonómneho najvyššieho kolegiálneho orgánu (v prípade neexistencie parlamentu). Menovanie sa musí uskutočniť v súlade s predpismi príslušnej autonómnej oblasti, ktoré musia v každom prípade zaistiť primerané pomerné zastúpenie.

Ústavná úprava zakotvuje v čl. 70 ods. 1 dôvody pre nezlučiteľnosť s funkciou poslanca alebo senátora. Inkompatibilita sa týka členov Ústavného súdu, vysokých úradníkov štátnej správy v miere stanovenej zákonom, členov vlády, obhajcu ľudu (verejného ochrancu práv), sudcov a štátnych zástupcov v aktívnej službe, vojakov z povolania, príslušníkov bezpečnostných zložiek a polície v aktívnej službe a členov volebných výborov. Platnosť mandátov podlieha súdnej kontrole.

 

Congreso de los diputados (Poslanecká snemovna) 

Má podľa čl. 68 ods. 1 ústavy najmenej tristo a najviac štyristo poslancov, ktorí sú volení vo všeobecných,congreso slobodných, rovných, priamych a tajných voľbách podľa zákona. Funkčné obdobie Kongresu je štvorročné a mandát poslanca končí štyri roky po jeho voľbe alebo ku dňu rozpustenia komory. V súčasnosti Dolnú komoru tvorí 350 poslancov (tento počet upresňuje volebný zákon), ktorí sú volení v priamych voľbách v provinciách proporcionálnym systémom. Volebným obvodom je provincia. Oblasť Ceuty a Melilly reprezentujú vlastní poslanci. Rozdelenie celkového počtu poslaneckých mandátov na jednotlivé volebné obvody sa realizuje pomerne podľa počtu obyvateľov, minimálne však pripadajú dva mandáty na volebný obvod. Každá provincia musí mať aspoň dve kreslá v Kongrese a každé ďalšie kreslo pre 144 500 obyvateľov alebo frakciu nad 70 000 obyvateľov. Každá z oblastí Ceuty a Melilly si volí jedného reprezentanta. Volebný systém je založený na prísne viazaných kandidačných listinách, čo znamená možnosť voliča vybrať si politickú stranu, za ktorú chce hlasovať, bez šance voliť kandidátov. Mandáty sa prideľujú použitím d’Hondtovho deliteľa (počet platných hlasov získaných politickými stranami sa delí radom celých čísiel od jednotky vyššie, čím vznikne určitý počet podielov, z ktorých je vybratých toľko najvyšších, koľko má byť rozdelených mandátov). Uzavieracia klauzula pre vstup do parlamentu je stanovená vo výške 3 % hlasov v príslušnej provincii. Najviac poslancov (okolo tridsať) zastupujú volebné obvody Madrid a Barcelona, ďalších 48 volebných obvodov vysiela od troch do pätnásť poslancov, Ceuta a Melilla po jednom. Španielsky volebný systém do Kongresu efektívne funguje len pri veľkých obvodoch, ktoré majú viac ako jedenásť zástupcov, v stredných obvodoch sa strácajú hlasy pre malé strany a v malých (menej ako päť mandátov) dané pravidlá vedú k väčšinovému volebnému systému, ktorý je ale po formálnej stránke pomerný. Napriek týmto faktom volebný zákon v Španielsku nebol ústavným súdom nikdy zrušený. V severoafrických enklávach Ceuta a Melilla sú vytvorené jednomandátové volebné obvody, kde sa uplatňuje väčšinový volebný systém v podobe systému relatívnej väčšiny. Poslanecký mandát uvoľnený počas funkčného obdobia sa zaplní v poradí ďalším kandidátom na straníckej kandidátke strany, ktorej patrí kreslo v Kongrese. V Ceute a Melille sa uvoľnené kreslo zaplní náhradníkom. Pri voľbách do Kongresu kandidátov môže navrhnúť len registrovaná politická asociácia alebo federácia, či koalícia alebo najmenej 0, 1 % (nie menej ako 500) registrovaných voličov vo volebnom obvode.

Pri voľbách do Kongresu nemajú voliči možnosť voliť osoby kandidátov, čo bolo účelne vytvorené, aby sa zabránilo personalizácii kandidátov a volebnému klientelizmu. Prínosom je súdržnosť strán a stabilná vláda, posilnenie dominancie politických lídrov nad ich parlamentnými skupinami, minimalizácia teritoriálneho oddelenia od Baskického a Katalánskeho regiónu a vylúčenie malých strán zo zastúpenia v parlamente.

Premiér, vicepremiéri a Rada ministrov skladajú účty Kongresu. 

 

Súdna moc

Ústavný súd– zabezpečuje súlad zákonov s ústavou a medzinárodnými zmluvnými záväzkami Španielska. Pozostáva z 12 sudcov volených na 9 ročné obdobie.

Súdy nižšej inštancie– Regionálne súdy, jeden Najvyšší súd v každej autonómnej komunite, provinčné súdy. Novozriadený súd rieši prípady terorizmu, obchodu s drogami a „prania špinavých peňazí“.

Najvyšší súd- delí sa na 5 komôr, má 95 sudcov s predsedom, toho vymenúva kráľ na návrh 20 člennej Generálnej rady súdnej moci. 

 

Inštitúcie, ktoré prijímajú právne predpisy

 

Španielsky inštitučný rámec sa zakladá na princípe oddelenia mocí a zákonodarná moc prislúcha parlamentu a zákonodarným zhromaždeniam autonómnych spoločenstiev.

Vláda vykonáva výkonnú moc, a najmä regulačnú moc, či niekedy dokonca zákonodarnú moc v prípade delegovania parlamentom.

Miestne subjekty nemajú právo vykonávať zákonodarnú moc, ale môžu vykonávať regulačnú moc.

Legislatívna iniciatíva prislúcha vláde, Snemovni a Senátu, zhromaždeniam autonómnych spoločenstiev a ľudu.

 

 

Zdroj: www.europeum.org, www.senado.es, www.congreso.es, e-justice.europa.eu, Projekt grantovej vedeckovýskumnej úlohy VEGA č. 1/0494/08 Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, JUDr. Lívia Trellová, PhD.: Španielsko: stabilný zmiešaný volebný systém so sklonom k disproporčnosti 

 

 

sobre  Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.  

logofinanc