Hlavné odvetvia
V Španielsku dominuje sektor služieb a výroby, poľnohospodárstvo (najmä pestovanie ovocia a zeleniny, výroba olivového oleja a vína), a cestovný ruch. Jednou z hlavných charakteristík španielskej ekonomiky je vysoký podiel malých a stredných podnikov (MSP). V priemyselnom sektore (okrem energetiky) a turistike je ich relatívna váha veľmi významná (91,2% firiem sú MSP).
Priemysel
Podiel priemyslu na tvorbe HDP je 11,7%. Najvýznamnejšími priemyselnými odvetviami sú potravinársky (18,2%), výroba elektriny, plynu a vody (12,4%), automobilový (9,8%), spracovanie ropy (6,7%), kovospracujúci (6,2%), metalurgický (5,7%), výrobky z nekovových materiálov (4%), papierenský a grafický (3,8%).
Služby
Sektor služieb sa podieľa 66,6% na tvorbe HDP. Najvýznamnejšími poskytovateľmi služieb sú nasledovné
autónomne oblasti: Madrid (25,3%), Katalánsko (19,8%), Andalúzia (12,5%) a Valencia (9,6%). Najväčší podiel v sektore služieb (60%) má obchod, ďalej podnikateľské služby (8,5%), osobné a kultúrne služby (2%). Veľký význam sa prikladá rozvoju informačných technológií, ktoré sa podieľajú 5,9% na celkovom obrate sektoru služieb. Cestovný ruch tvorí jeden zo základných pilierov španielskej ekonomiky, ktorý sa na HDP podieľa 11% a zamestnáva cca 12% pracovnej sily. V roku 2012 navštívilo Španielsko 57,9 milióna turistov. Z teritoriálneho členenia, najviac turistov navštívilo nasledovné autonómne oblasti: Katalánsko, Baleárske ostrovy, Kanárske ostrovy, Andalúzia, Valencia, Madrid.
Z pohľadu emisných krajín bolo nasledovné poradie: Veľká Británia (13,6 mil.), Nemecko (9,0 mil.), Francúzsko (8,5 mil.), Taliansko (3,8 mil.), Holandsko (2,8 mil.).
Poľnohospodárstvo
Španielsko je významným producentom poľnohospodárskych produktov, veľkým exportérom zeleniny a ovocia. Citrusové plody sa pestujú najmä v oblasti Valencie, jablká a hrušky v Katalánsku, broskyne a marhule v Murcii, vinič prakticky po celom území, olivy v južnej časti krajiny. Zelenina sa pestuje po celej krajine, vo fóliovníkoch v zime, a na jar v oblasti Almeríe a na Kanárskych ostrovoch, čo umožňuje dosahovať výhodné ceny pri exporte do ostatných krajín Európy. Hlavné poľnohospodárske plodiny: pšenica, raž, jačmeň, ovos, kukurica, ryža, strukoviny, cukrová repa, zemiaky, bavlna, repka olejná, slnečnica, sója, olivy, citrusové plody, ovocie, zelenina, vinič, tabak.
Španielske poľnohospodárstvo nepriaznivo ovplyvňuje vysoká priemerná nadmorská výška, členitý reliéf krajiny a
predovšetkým nedostatok vodných zrážok. Z celkovej rozlohy Španielska je len 16,02% pokrytých nepoľnohospodárskou pôdou, neproduktívnym terénom, riekami a jazerami, 31,43% tvoria lesné plochy, 12,76% sú lúky a pastviny, zostávajúcich 38,81% sú obrábané orné pôdy. Len 7,2% celkovej plochy sú zavlažované, ide o oblasti pri ústí Ebro, Andalúzia, Extremadura a oblasti Kastílska La Mancha a Kastílsko a León (povodie rieky Duero).
Štruktúra pôdy v Španielsku (v tis. ha)
|
Druh povrchu |
Orná pôda |
Lúky a pastviny |
Zalesnený terén |
Ostatné povrchy |
Spolu |
|
Plocha |
17 095 |
8 396 |
18 800 |
6 245 |
50 537 |
Zdroj: Ministerstvo poľnohospodárstva, potravinárstva a životného prostredia
Infraštruktúra - doprava
Hospodárstvo Španielska v značnej miere závisí od poskytovania služieb, a to najmä v oblasti cestovného ruchu. Preto venuje veľkú pozornosť rozvoju infraštruktúry. Kvalitná a pomerne hustá diaľničná sieť bola vybudovaná predovšetkým po vstupe Španielska do EÚ a to s podporu európskych štrukturálnych fondov. Železnice a
rýchlovlaky spájajú väčšie mestá. Medzinárodná letecká doprava zabezpečuje najmä dopravu do Madridu, Barcelony, na Kanárske a Baleárske ostrovy. Vnútroštátna letecká doprava je napojená hlavne na medzinárodné letiská v Madride a v Barcelone.
Mení sa celková koncepcia a systém dopravnej siete, predovšetkým cestnej. Opúšťa sa radiálny systém s centrom v Madride a prechádza sa na sieťový, ktorý by mal vytvoriť infraštruktúru pre prejazd Španielskom, bez nutnosti prechádzať cez Madrid.
Veľký význam je kladený na rozvoj železničnej dopravy a jej integráciu do európskeho železničného systému. Súčasťou plánu je rozšírenie siete AVE (vysokorýchlostná železnica, s rýchlosťou 250-300 km/h) zo súčasných 3.000 km na 10.000 km do roku 2020. V Bruseli sa prejednáva spoločne s Francúzskom návrh projektu železničného prepojenia medzi severnými prístavmi v Nemecku a prístavom Algeciras (juh Španielska). Celková dĺžka trati má byť cca 2.500 km, pričom už niektoré úseky sú vybudované, ale je potrebné zvýšiť ich prepravnú kapacitu. V cestnej doprave je prioritou budovanie vysokorýchlostných komunikácií.
Stavebníctvo
Väčšina veľkých verejných prác zostáva pod kontrolou siedmych hlavných stavebných firiem. Sú to ACS, Ferrovial, FCC, Acciona, Sacyr Vallehermoso, Obrascón–Huarte Lain (OHL) a Isolux-Corsán. V SR pôsobí OHL a FCC je aktívna cez svoju dcérsku spoločnosť Alpine. Stavebníctvo bolo až do vypuknutia krízy v r. 2008 spoločne s cestovným ruchom hybnou silou španielskej ekonomiky.
Energetika
Španielsko je v spotrebe energie na 5. mieste v EÚ. V dôsledku pretrvávajúcej ekonomickej krízy a s tým spojeným znížením priemyselnej činnosti, spotreba energie má klesajúci trend. Španielsko má liberalizovaný trh s odčlenením prenosu a distribúcie elektriny, stabilným regulačným rámcom a vysokou úrovňou služieb. Je sebestačné pri výrobe elektrickej energie. Inštalovaný výkon má objem 100 000 MW, pričom domáca spotreba je len 40%. Zhruba 12% svojej produkcie vyváža do Portugalska a Francúzska. Vývoz španielskej elektriny smeruje aj do Maroka a Andorry. Podiel jednotlivých zdrojov na celkovej spotrebe energie je nasledovný: ropa 6,5%, zemný plyn 27,7%, uhlie 13,0%, jadro 17,8%, voda 10,4%, veterná 11,6%, solárna 2,1% a biomasa 1,7% (všetky obnoviteľné zdroje okolo 20%).
Dovoz ropy do Španielska je nasledovný: 47% z krajín OPEC (Saudská Arábia 9,5%, Líbya 8,5%, Nigéria 8,5% Irán 7,8%, Irak 5,7%, ostatné 7%), RU 22,1%, MEX 12,5%, EÚ 5,1% (z toho Nórsko 3%), ostatné krajiny 13,3%. Vlastnú produkciu ropy tvorí len 140 tis. ton ročne (medziročný pokles 23 tis. ton). V prípade ropy sú zákonom stanovené zásoby na 90 dní.
Španielsko dováža zemný plyn do krajiny dvoma plynovodmi z Alžírska a väčšiu časť tankermi, pričom má vybudovaných 6 staníc na spracovanie kvapalného plynu. Najvyšší dovoz je z Alžírska – 34,5%, ďalej z Nigérie 23,8%, Kataru 12,9%, Egypta 11,2%, Nórska 6,4%, Trinidadu a Tobaga 6,3% Líbye 2,1% Ománu 0,9 %, na ostatné krajiny pripadá 1,8%. Podľa zákona nemôže závislosť na jednej krajine prekročiť 60%. V prípade zemného plynu sú zákonom stanovené povinné zásoby na 35 dní.
Energetický mix, ktorý v súčasnosti využíva Španielsko pri výrobe elektrickej energie, tvorí nasledovný podiel jednotlivých zdrojov energií: 34% obnoviteľné zdroje, 20,4% atómové elektrárne, 2,4% vysoko účinné kogeneračné zdroje, 9,2% kogeneračné zdroje, 21,2% plynové zdroje, 8% uhlie, 3,2% kombinované cykly plyn-nafta a 1,2% iné zdroje.
Z obnoviteľných zdrojov energie sú najrozšírenejšie veterné elektrárne, nasledované fotovoltaickými, kde sa Španielsko radí k svetovým „veľmociam“ - takmer 25% celkovej inštalovanej kapacity v EÚ je v Španielsku (celkom 8.263 MW, na druhom mieste za Nemeckom s 16.629 MW z celkových 34.205 MW). Jadrová energetika sa na energetickom mixe Španielska podieľa 20,4%. V súčasnosti je v Španielsku v prevádzke 8 jadrových elektrární, ktoré ročne vyprodukujú 58 636 GWh elektrickej energie. Najstaršia z nich je Santa María de Garoňa (466 MW) z roku 1972, ktorá hoci mala platnú autorizáciu na činnosť do 6.7.2013, bola na konci roku 2012 odstavená.
Podiel energie vyrobenej z uhlia v energetickom mixe aj z dôvodov znižovania negatívnych dopadov na životné prostredie každoročne klesá. To vyvoláva nespokojnosť astúrskych baníkov, ktorí naposledy v júni a júli 2012 protestovali proti znižovaniu dotácií pre uhoľný priemysel.
Španielsko dováža urán najmä z Ruska, Austrálie, Nigeru (španielska národná spoločnosť pre urán má v spracovateľskej firme v Nigeri 11% majetkovú účasť), Kanady a Kazachstanu. Zákon prikazuje každej jadrovej elektrárni mať zásoby uránu na jednu výmenu paliva, čo predstavuje cca dva roky fungovania bez potreby nákupu uránu v zahraničí.
Veda, výskum a vývoj, inovácie
Riadenie inovačnej politiky v Španielsku upravuje Zákon č. 14/2011 z 1.6.2011 o vede, technológii a inováciách.
Súčasťou inovačnej politiky štátu sú Národná stratégia pre vedu a technológie (ENCYT) a Národný plán R+D+i. Organizačne je riadenie inovačnej politiky na úrovni ústrednej štátnej správy v kompetencii štátnej tajomníčky pre vedu, výskum a inovácie na Ministerstve hospodárstva a konkurencieschopnosti Španielska.
Verejné výskumné inštitúcie
Pod štátnu tajomníčku pre vedu, výskum a inovácie patrí odbor pre verejné výskumné organizácie, ktorý koordinuje ich činnosť. Patria sem:
Najvyššia rada vedeckého výskumu - Consejo Superior de Investigaciones Científicas (CSIC) [http://www.csic.es]
Centrum energetického výskumu, životného prostredia a techniky - Centro de Investigaciones Energéticas, Medioambientales y Tecnológicas (CIEMAT) - [http://www.ciemat.es]
Zdravotný inštitút Carlos III - Instituto de Salud Carlos III (ISCIII)- [http://www.isciii.es]
Národný inštitút poľnohospodárskeho a potravinárskeho výskumu a techniky - Instituto Nacional de Investigación y Tecnología Agraria y Alimentaria (INIA) - [http://www.inia.es]
Španielsky oceánografický inštitút - Instituto Español de Oceanografía (IEO) - [http://www.ieo.es]
Španielsky geologický a banský inštitút - Instituto Geológico y Minero de España (IGME) - [http://www.igme.es]
Kanársky astrofyzický inštitút - Instituto de Astrofísica de Canarias (IAC) - http://www.iac.es]
Podľa údajov Národného štatistického úradu Španielska boli v roku 2011 náklady vynaložené na vedu a výskum vo výške 14 184 mil. €, čo predstavovalo 1,33% HDP. Z toho bolo 7 396 mil. € určených na výskum a vývoj v súkromnom sektore, na vysokých školách 4 002 mil. €, verejných organizáciách 2 762 mil. € a v súkromných neziskových organizáciách 23,5 mil. €.
Finančné zdroje na vedu a výskum v roku 2011 v Španielsku pochádzali zo štátneho sektora 44,6%, súkromných firiem 44,3%, zahraničných fondov 6,6%, vysokých škôl 4%, neziskových organizácií 0,5%.
Daňové úľavy na vedu, výskum a inovačné technológie upravuje Kráľovský dekrét 4/2004 z 5.3.2004 v článku 35, pričom zvlášť sú uvedené odpočítateľné položky úľavy pre výskum a rozvoj – 30% z nákladov na materiál, 10% z prípadných investícií okrem budov a pozemku), 20% nákladov na osoby a pre inovačné technológie je možnosť odpočítania 12% z nákladov uskutočnených v zdaňovacom období. Náklady môžu byť uskutočnené v Španielsku, v členskom štáte EÚ alebo EHP. Okrem odpočítania z daní môže podnikateľ dostať bonifikáciu (40% zníženie) na odvody do Sociálnej poisťovne za pracovníka vysokokvalifikovaného vykonávajúceho výskumnú a vývojovú činnosť.
