
Štátne symboly
Štátna vlajka
Španielska vlajka sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov: červená, žltá a červená (1:2:1), žltý pruh je dvakrát taký široký ako červený", podľa článku 4.1 Ústavy Španielska z roku 1978. Je odvodená zo stredovekého aragonského znaku. Červená farba symbolizuje hrdinstvo a preliatu krva žltá predstavuje šľachetnosť hájených záujmov.
Podľa legendy, západo-francký kráľ Karol Lysý (848-877) po boji s Maurami ponoril prsty do krvi svojho zraneného spojenca, aragónskeho grófa Wilfreda I. a otrel ich o jeho doposiaľ prázdny štít; tak vznikol znak.
Červeno-žlto-červená vlajka pre vojnové loďstvo bola vytvorená roku 1785 (zo znakom Kastílie a Leónu) po tom, čo kráľ Alfonso V. (1416-1458) si podmanil kráľovstvo Neapola. Tomuto miestu prisúdil vlajku s týmito farbami. Karlos III. v roku 1785 deklaroval túto vlajku ako ”národnú” a od roku 1793 sa stala štátnou vlajkou Španielska.
Revolúcia z roku 1868 nahradila dolný červený pruh farbou fialovou a kráľovský znak znakom republikánskym, ale po páde republiky sa od roku 1875 znovu používala kráľovská vlajka.
Druhá republika z rokov 1931 - 1939 sa vrátila k trikolóre zloženej z troch rovnako širokých pruhov vo farbách červenej, žltej a fialovej, ale diktátor Franco obnovil už roku 1936 červeno-žlto-červené pruhovanie v pomere 1:2:1, doplnené do roku 1939 doterajším republikánskym znakom, v rokoch 1939 – 1981 znakom frankistickým.
Nový znak z roku 1981 má štvrtený štít, v ktorom jednotlivé polia reprezentujú Kastíliu (v červenom poli zlatý hrad), León (v striebornom poli červený, zlato lemovaný lev v skoku), Aragónsko (v zlatom poli štyri červené pruhy) a Navarru (v červenom poli zlatá reťaz). Zo spodku vsunuté strieborné pole s granátovým jablkom v prirodzených farbách patrí Granade. Modrý srdcový štítok s červenou bordúrou a s tromi zlatými ľaliami (2+1) náleží vládnucej dynastii. Nad štítom je kráľovská koruna, ktorá sa opakuje ešte nad ľavým strieborným stĺpom sprevádzajúcim štít, zatiaľ čo nad pravým stĺpom je cisárska koruna. Tieto tzv. Herkulesove stĺpy, reprezentujú Gibraltár a Ceutu, sú ovinuté červenými stuhami s devízou PLUS ULTRA. V stredoveku znelo toto heslo Non plus ultra (Ďalej už nič), pretože sa za Gibraltárom nepredpokladala už žiadna zem. Po objavení Ameriky ho však cisár Karol opravil na Plus ultra (Ešte niečo ďalej).Znak je na vlajke posunutý bližšie k žrdi (jeho zvislá os je od nej vzdialená polovicu šírky vlajky). Španielska vlajka sa používa – mimo regionálnych vlajok – tiež na Kanárskych ostrovoch.
Štátny znak - Štít
Štátny znak Španielska prešiel zložitým vývojom. V jeho štíte sa vyskytujú znaky pôvodne samostatných kráľovstiev (Aragon, Granada, Kastília, León, Navarra a uprostred znak dynastie Bourbon, odvodený od znaku francúzkych kráľov). Znaky Kastílie (hrady-Castillos; v tejto oblasti sa vyskytuje veľké množstvo hradov) a Leónu (lev-leo), levy sú dokonca hovoriace.
Národné motto
![]() |
Plus Ultra (lat.) - Ešte Ďalej (za nejakú hranicu) |
Nadpis na Radnici v Seville |
Štátna hymna
La Marcha Real(doslova Kráľovský pochod) je hymna Španielskeho kráľovstva. Dodnes je hymnou bez slov.
Španielska národná hymna je veľmi stará, jednou z najstarších európskych hymien a pochádza z vojenských piesní, ktoré sa mali vyzbierať na príkaz kráľa Karola III. Je o nej zmienka v knihe Manuela de Espinosu (1761) Libro de Ordenanza de los toques militares de la Infantería Española (Príkazová kniha vojenských signálov Španielskej pechoty). Pieseň sa tu volá La Marcha Grenadera („Pochod gránátnikov“), autor piesne je neznámy.
Ďalšou možnosťou je, že to bol dar od pruského kráľa Fridricha Viliama svojmu zaťovi Karolovi III. V roku 1770, kráľ Karol III. uznal túto pieseň Marcha Grenadera za oficiálny sviatočný pochod, ktorý sa mohol používať pri verejných udalostiach a ceremóniách. Pretože sa vždy hrávala pri verejných udalostiach spojených s kráľovskou rodinou, začali Španieli pieseň Marcha Grenadera považovať za svoju národnú hymnu a začali ju nazývať Marcha Real, čiže „Kráľovský pochod“.
Za Druhej španielskej republiky (1931 – 1939) bola La Marcha Real nahradená piesňou El Himno de Riego. Ku koncu občianskej vojny však Francisco Franco znova zaviedol ako národnú hymnu pieseň La Marcha Real, len pod jej starým názvom La Marcha Grenadera.
Súčasná verzia bola uznaná v roku 1978 po návrate ku konštitučnej monarchii.
V októbri 1997 bolo kráľovským dekrétom upravené používanie piesne Marcha Real ako národnej hymny v Španielsku.
Tu si môžte vypočuť národnú hymnu Španielska:
Marcha Real - Národná hymna Španielska
To, že Marcha Real dnes nemá slová, neznamená, že ich nikdy predtým nemala. Jedna verzia sa používala počas vlády Alfonza XIII. a ďalšia sa používala počas diktatúry Generála Franca, no žiadna z nich nikdy nebola oficiálna.
Verzia používaná počas vlády Alfonza XIII.
Gloria, gloria, corona de la Patria, soberana luz Vida, vida, futuro de la Patria, Púrpura y oro: bandera inmortal; Púrpura y oro: querer y lograr; Gloria, gloria, corona de la Patria, Púrpura y oro: bandera inmortal; |
Sláva, sláva, koruna Vlasti najvyššie svetlo Život, život, budúcnosť Vlasti Fialová a zlatá: nesmrteľná zástava; Fialová a zlatá: chcieť a dosiahnuť; Sláva, Sláva, koruna Vlasti Fialová a zlatá: nesmrteľná zástava; |
Verzia používaná počas diktatúry Generála Franca
Slová: José María Pemán
¡Viva España! Alzad los brazos, hijos ¡Triunfa España! Juntos con ellos cantemos de pie |
Nech žije Španielsko! Zdvihnite ruky, synovia Nech zvíťazí Španielsko! Spolu s nimi spievame stojac |