Nelida Noskovičová

Doc. PhDr. Nelida Noskovičová, CSc. - Po skončení štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1962) zostala pracovať na Katedre románskej a klasickej filológie ako asistentka pre španielsky jazyk. Postupne sa začala venovať literatúre (latinoskoamerickej a španielskej) a začala prekladať diela významných autorov z tejto oblasti, ako aj písať recenzie a literárne články. Prispievala do Kultúrneho života, Nového slova, Ruevue svetovej literatúry, denníka Pravda, Slovenských pohľadov, Romboidu a i. V roku 1967 bola na študijnom pobyte v Čile, kde pripravovala svoju kandidátsku prácu na tému „Čílska dráma”.

V rokoch 1981 – 1985 pôsobila na Universidad Complutense v Madride, kde založila lektorát slovenského jazyka a literatúry, čím položila základy pre budúci odbor v rámci slavistiky. Za túto prácu jej rektor Universidad Complutense odovzdal medailu univerzity.

Po návrate v roku 1985 pokračovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vo výučbe španielskej a hispánskoamerickej literatúry, ako i seminárov z umeleckého prekladu.

Jej prekladateľská činnosť je pomerne obsiahla. Preložila okrem mnohých iných diela autorov svetového významu ako napr. Camilo José Cela, Miguel Delibes, Mario Vargas Llosa, Pablo Neruda, Jorge Luis Borges, Julio Cortázar, José Donoso, César Vallejo a veľa iných. O týchto autoroch napísala a publikovala viacero štúdií, článkov a doslovov k ich knihám. Urobila aj niekoľko prekladov zo slovenskej literatúry do španielčiny, napríklad skvelú hru Júliusa Barča Ivan Dvaja či celý rad poviedok, ktoré vyšli na Kube.

Je spoluautorkou Malej encyklopédie spisovateľov sveta, ako aj viacerých antológií z latinsko-americkej literatúry určených pre vysokoškolské štúdium. Spolupracovala s vydavateľstvami Slovenský spisovateľ, Tatran a Smena – ako lektorka posudzovala diela a odporúčala ich na preklad.

Viedla mnohé diplomové, doktorandské a kandidátske práce z oblasti španielskej a hispánsko-americkej literatúry.

Tesne po revolúcii od roku 1990 pôsobila dva roky ako diplomatka na československom veľvyslanectve v Argentíne.  

Na jeseň v roku 1992 sa znova vrátila na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a pokračovala vo svojej pedagogickej a publicistickej práci.

V rokoch 1997-2001 vyhrala konkurz na miesto lektorky na Universidad Complutense v Madride, na katedre slavistiky, ktorú v minulosti pomáhala vytvoriť.

Jej bývalý študent Salustio Alvarado je dnes jej vedúcim a v spolupráci s ním napísala viaceré odborné práce.

Zúčastnila sa na viacerých medzinárodných kongresoch a kolokviách, napríklad v roku 2000 bola na kongrese v Mexiku, Univerzita v Guanajuato, kde predniesla svoj príspevok na tému Cervantosovho Dona Quijota.

V roku 2001 odišla z osobných dôvodov z Univerzity Komenského a v súčasnosti žije so svojím holandským partnerom  Paulom van den Boomom pri Malage, v mestečku Coín, v južnom Španielsku, v tesnej blízkosti Stredozemného mora a jej milovanej španielskej kultúry.

Stále sa však venuje literatúre, píše a prekladá hlavne J.L. Borgesa a prispieva do Romboidu. Pred niekoľkými rokmi jej vyšiel preklad Borgesových esejí 7 večerov, ktoré sú jeho literárnym závetom.

Príležitostne prednáša ako hosť na Universidad Complutense v Madride a posudzuje doktorandské práce. Cení si najmä doktorandskú prácu o Milanovi Rúfusovi. Jej autorom je Alejandro Hermida, pôsobiaci ako odborný asistent a expert na slovenskú literatúru na Katedre slavistiky v Madride, ktorú pomohla založiť. Je permanentnou a uznávanou diplomatkou slovenskej kultúry vo veľkom hispánsko-amerikom svete.

Literárna veda

Vývoj čílskej drámy (1975)

Panorama de la literatura Argentina (1995)

Podoby súčasnej španielskej prózy 1 – 2 (1996)

Svetová literatúra 20. storočia (1997, spoluautorka)

Prekladateľská činnosť

Mladý bandita (1970, R. Sender)

Plamenný meč (1972, P. Neruda)

Rodinná slávnosť (1975, S. Bullricková)

Úľ (1979, C. J. Cela)

Kniha z piesku (1980, J. L. Borges)

Solentinamská apokalypsa (1982, J. Cortázar)

Ľúbostné listy rozkošníckeho šesťdesiatnika (1988, M. Delibes)

Rodina Pascuala Duarteho a iné prózy (1990, C. J. Cela)

Labyrint (1992, J. L. Borges)