Ceuta a Melilla
Maroko v súčasnosti požaduje pripojenie Ceuta a Melilla a neobývané Španielske severoafrické dŕžavy na severnom pobreží Afriky porovnávajúc súčasný stav s Gibraltárom, ktorý od Spojeného kráľovstva požaduje zase Španielsko. Maroko vyhlasuje, že tieto boli získane neoprávnene a Maroko nemohlo nijako zabrániť obsadeniu týchto území a nikdy neboli podpísané zmluvy o predaní. Španielska vláda, rovnako ako predstavitelia oboch miest a ich obyvatelia, to však odmietajú argumentujúc aj tým, že Gibraltár nie je priamou súčasťou Spojeného kráľovstva na rozdiel od týchto španielskych enkláv.
Melilla a Ceuta, sú jedinými európskymi územiami priamo na africkom kontinente. Oficiálne sú tieto mestá známe ako Autonómne mestá, majúc pritom právomoci medzi zvyčajným španielskym mestom a španielskou provinciou.
Melilla je španielska enkláva a prístav v severnej Afrike, v Maroku. Územie je súčasťou španielskej provincie Málaga. Pred vstupom Španielska do EÚ bola Melilla slobodný prístav.
Melilla je pred utečencami chránená trojmetrovým dvojitým plotom v dĺžke sedem kilometrov so strážnymi vežami. Napriek tomu sa množstvo Afričanov každoročne pokúša do nej dostať a odtiaľ priamo do Európy.
Melilla susedí len s Marokom (dĺžka hranice 9,6 km) a Stredozemným morom. Mesto pozostáva zo starého mesta s hradbami, ktoré je na polostrove a modernej časti na juhu a západe.
Mesto bolo založené Feničanmi (Rusadir), neskôr patrilo fenickým Púnom (Kartágo), Rímskej ríši (provincia Mauretania Tingitana), Vizigótom, Byzantskej ríši, Vandalom, Arabom a Berberom a od roku 1497 Španielsku. Vzbura španielskych dôstojníkov v tunajšej pevnosti v roku 1936 bola začiatkom španielskej občianskej vojny.
Keď Maroko získalo nezávislosť od Francúzska a Španielska (španielske enklávy: mesto Tanger 1956, enkláva
Ifni v roku 1969) požadovalo aj pripojenie enkláv Melilla a Ceuta a niekoľkých malých ostrovov (Perejil, Penon de Velez de la Gomera, Penon de Alhucaimas, Ostrovy Chafarina), čo však Španielsko odmietlo, napriek tomu, že samo požaduje britskú enklávu Gibraltár od Spojeného kráľovstva.
Hlavným zdrojom obživy je rybárstvo, lodiarstvo, pílenie dreva, ale aj turistika a európska a španielska podpora.
Takmer 80% obyvateľov sú Španieli, zvyšok väčšinou Maročania. Španieli sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania, Maročania sú moslimovia.
Ceuta je španielska enkláva v severnej Afrike situovaná na najsevernejšom cípe Maroka pri Stredozemnom mori blízko Gibraltárskej úžiny. Rozloha enklávy je 28 km². V minulosti sa nazývala aj Sebta či Cibta, od čoho je odvodený aj jej dnešný názov. Pred získaním autonómie bolo mesto súčasťou provincie Cádiz.
Ceuta susedí len s Marokom (dĺžka hranice 6,3 km) a zo severnej strany so Stredozemným morom. Dominantou Ceuty je hora Monte Hacho, na vrchole ktorej je španielska vojenská základňa. Podľa legendy bol Monte Hacho južným z tzv. Herkulových stĺpov (podľa iných to bol Jebel Músa západne od Ceuty). Ceuta leží na výbežku siedmich vrchov, samotné mesto sa nachádza na konci úzkeho mysu. Rovnako ako Melilla má Ceuta výborný prirodzený prístav, okolo ktorého vznikla.
Strategická poloha Ceuty ju predurčila byť vhodným obchodným a vojenským mestom mnohých národov Stredozemného mora počnúc fenickými Púnmi ( Kartágo) v 5. Storočí pred Kr., ktorí mesto nazývali Abyla. Rímska ríša mesto získala až v roku 42 po Kr. (vtedy sa volalo Septem), pod vládou ktorých sa stala takmer výlučne len vojenskou základňou. O 400 rokov neskôr mesto získali Vandali, po nich Vizigóti, vládnuci vtedy v Španielsku, a nakoniec Byzantská ríša. V roku 710, keď sa Arabi priblížili k mestu, sa miestny vizigótsky vládca Julian (titulovaný aj ako Kráľ Gomary – Gomarovia boli a sú miestnym berberským kmeňom) rozhodol pridať k Arabom proti vizigótskemu kráľoviRodericovi (vraj kvôli jeho zlému zaobchádzaniu s jeho dcérou). Pod vládou berberského veliteľa Taríqa ibn Ziyada bola Ceuta východiskovým bodom pri útokoch proti Španielsku ovládanému Vizigótmi.
Po Julianovej smrti Arabi mesto vzali pod svoju priamu správu. S tým však nesúhlasili okolité berberské kmene, ktoré ho zničili pri Charijitskom (Charijiti boli miestna sekta odlišná od sunitov aj od šiítov) povstaní vedenom Maysarom al-Haqirim v roku 740. Miesto bolo opustené až do znovuzaloženia mesta v 9. storočí
Majakasom, vodcom berberského kmeňa Majkasov, ktorý bol prvým panovníkom z krátko vládnucej dynastie Banu Isam. Jeho pravnuk (ako poddaný Ríše Idrisovcov 788-921, ktorí boli šiíti) sa zriekol moci v prospech umájovskéhCordóbskeho kalifátu v roku 931. S pádom Umájovského kalifátu roku 1031 nastal chaos, no čoskoro (1084) bolo mesto uchvátené Ríšou Almorávidov a znova slúžilo ako oporná základňa pri útokoch na Španielsko. Ríša Almorávidov bola nahradená Ríšou Almohádov roku 1147, ktorý vládli až do roku 1242, kedy boli nahradený Hafsídskou dynastiou (alebo aj Ríša Hafsovcov) vládnucou v Tunisku a východnom Alžírsku (1229-1574); (Almohádovci a Almorávidovci boli berberské náboženské reformné hnutia). Ich vplyv však slabol a z mesta boli vyhnaní roku 1249. Nasledovalo obdobie politickej nestability až kým mesto nezískali Marinidi roku 1309.
V roku 1415 pod vedením Henricha Moreplavca(1384-1460) mesto získali Portugalci. Hlavným dôvodom dobytia mesta bolo zničiť moslimský vplyv a následne podporovať šírenie kresťanstva. 1. januára 1668portugalský kráľ Alfonso I. odovzdal mesto španielskemu kráľovi Karlovi II. (Lisabonský mier), odvtedy je Ceuta súčasťou Španielska.
V súčasnosti je Ceuta známa svojou otvorenosťou a kozmopolitnou povahou s jedinečným európskym vplyvom, čo priťahuje čoraz viac turistov. Pred vstupom Španielska do únie roku 1986 bola Ceuta slobodným prístavom.
Ceuta, rovnako ako Melilla, je od Maroka oddelená múrom. Vyše 80% obyvateľov sú Španieli, cez 19% tvoria Maročania a menej ako 1% potomkovia Indiánov. Španielčina a arabčina sú všeobecne rozšírené, aj keď španielčina výrazne prevláda.
Ceuta má prirodzený prístav, ktorý patrí k najrušnejším v Španielsku. Cesta z Ceuty do Algecirasu v Španielsku trvá len jednu hodinu, čo je menej ako z Tangeru či iných marockých prístavov. Ceuta je však rovnako veľmi príťažlivá pre turistov a turistický ruch je jedným z rozhodujúcich odvetví enklávy okrem prístavu a rybárstva. V Ceuta nie je zavedená DPH a daňové zaťaženie je nižšie ako v Španielsku.
